1. Zas máš zelenšie oči, v nich strach, po prebdenej noci vlhko na perách, tulák, čo na rohu hral, bol naivný a čistý, len jeho starý spevník má vytrhané listy. Smútok do vody skočil, nemá pás, ver mi, zavri si oči a počúvaj m�j hlas: R: Ak ťa začne raz unášať vietor, keď ťa bez zmyslu povlečie tmou, ako húština nad skalnou priepasťou vyrastiem tu pred tebou. 2. Ak raz odídeš navždy, naozaj, nikdy neboj sa pravdy a lásku rozdávaj, pam�taj, že nikdy viac už nezostaneš sama, akýsi otrhaný tulák bude strážiť tvoje rána. R: R: