1. Hral som raz pesničku o tom, čo �uďom chýba, vtom mi ktosi hovorí: Kde to žiješ, človeče, máš pravdu, je to chyba, ale život nie je med. A ja som počul plakať stáda. 2. Pozrel som do slnka, videl som tisíc farieb, vtom ma ktosi oslovil: Hej, chlapče, nasaď si slnečné okuliare, veď pokazíš si oči. A ja som počul plakať stáda. 3. Možno som neprežil to, čo snáď mnohí iní, videl som však toho dosť. Chce to len nedostať sa do tej pavučiny, kde je ve�mi smutno. A kde svorne plačú stáda. 4. Ktosi raz podrazil, povedal: Prepáč, kámo, nevysvet�uj si to zle. Občas sa v živote takéto veci stanú, tak buďme zase dobrí. A stále viacej plačú stáda.