Melancholická

Kalumet

1. Nikto neprišiel, a ja som práve chcel byť zasnený,
   žiadny ston, žiadny smútok mi nemal v ceste stáť,
   nikto neprišiel, a ja chcem dlaňou trieskať do steny,
   nech aspoň bolesť cítim, zlý som stále viac.
   Na mieste stáť,     stáť,
   už nepredávam pod ceny a nechytám sa chmár,
   každý vraví, že som blázon, keď chcem nájsť,
   čo nenašiel snáď nikto z tých, už zahodili snár.

2. Už len schodov pár ma delí od trinástej komnaty,
   ktorej k�úč márne skrývam, vždy ho nájdem zas,
   zachmúrená tvár, a v dia�ke pozeráš sa z okna ty,
   strácam vládu sám nad sebou, ale načo bežať v dia�?
   Ja musím stáť, stáť,
   keď chcem ísť ďalej, musím stáť, tak mi vraví zrak,
   keď sa dívam na svet okolo, tak si dám
   ružové sklíčka pred oči, a nebudem sa báť.