1. Nikto neprišiel, a ja som práve chcel byť zasnený, žiadny ston, žiadny smútok mi nemal v ceste stáť, nikto neprišiel, a ja chcem dlaňou trieskať do steny, nech aspoň bolesť cítim, zlý som stále viac. Na mieste stáť, stáť, už nepredávam pod ceny a nechytám sa chmár, každý vraví, že som blázon, keď chcem nájsť, čo nenašiel snáď nikto z tých, už zahodili snár. 2. Už len schodov pár ma delí od trinástej komnaty, ktorej k�úč márne skrývam, vždy ho nájdem zas, zachmúrená tvár, a v dia�ke pozeráš sa z okna ty, strácam vládu sám nad sebou, ale načo bežať v dia�? Ja musím stáť, stáť, keď chcem ísť ďalej, musím stáť, tak mi vraví zrak, keď sa dívam na svet okolo, tak si dám ružové sklíčka pred oči, a nebudem sa báť.