Návrat do nenávratna

Kalumet

1. Sú miesta, ktoré h�adia prvým jarným brieždením,
   trochu clivé, zvláštne krásne - maliar ich nenakreslí.
   Pozná ich tvoj tulácky vak, z prachu ciest zašpinený,
   pozná ich tvoj tulácky vak, aj gitara, čo neladí.

2. Sú miesta, ktoré bolia viac než slzy na dlani,
   spomienky sa niekde rútia, v detstve ich to zastaví.
   Zrazu vidíš svoj luk, šípy, aj čelenku z pier husích,
   vidíš svoj luk, prvé šípy, aj čelenku z pier husích.
R: Hej, ty, čo si tam stál,
   hrdo zvieral v rukách detskú zbraň,
   vstúp znovu do mňa a skús zabudnúť,
   že čas mi ťa už vzal,
   že som dlho návrat odkladal,
   na účet pribudlo len rokov pár, á - á - á.

3. Sú miesta - chutia trpko, kto dal plaché otázky,
   chlapčenská tvár, na nej pehy, vykanie ťa zamrazí:
   "Ujo, prečo tu sedíte a prečo vám tečú slzy?
    Ujo, dám vám gumipušku, ve�kým sa to nepatrí."