1. Sú miesta, ktoré h�adia prvým jarným brieždením, trochu clivé, zvláštne krásne - maliar ich nenakreslí. Pozná ich tvoj tulácky vak, z prachu ciest zašpinený, pozná ich tvoj tulácky vak, aj gitara, čo neladí. 2. Sú miesta, ktoré bolia viac než slzy na dlani, spomienky sa niekde rútia, v detstve ich to zastaví. Zrazu vidíš svoj luk, šípy, aj čelenku z pier husích, vidíš svoj luk, prvé šípy, aj čelenku z pier husích. R: Hej, ty, čo si tam stál, hrdo zvieral v rukách detskú zbraň, vstúp znovu do mňa a skús zabudnúť, že čas mi ťa už vzal, že som dlho návrat odkladal, na účet pribudlo len rokov pár, á - á - á. 3. Sú miesta - chutia trpko, kto dal plaché otázky, chlapčenská tvár, na nej pehy, vykanie ťa zamrazí: "Ujo, prečo tu sedíte a prečo vám tečú slzy? Ujo, dám vám gumipušku, ve�kým sa to nepatrí."