Zlato nad soĺ

Kalumet

1. Vraj to bolí, keď zotieraš slzy a máš ich už plnú dlaň,
   vraj to bolí, keď utekáš a nevieš vlastne kam.
   Chceš preč z toho davu, čo rozdupal k�úč k hrám.
R: Kto rozumel včera všetkým bláznom,
   dnes ich už odmietal.
   [: So sklonenou hlavou do očí sa pozrieť bál. :]

2. Vraj to bolí, keď prijímaš rany mierené pod svoj pás,
   vraj to bolí, a zvlášť tých, čo nechceli sa vzdať.
   Tí skúsení radia:"Vráť sa, chlapče, vráť!"
R: Majú snáď všetko, čo telo žiada,
   len chýba im vzácny dar:
   [: nevedia sami, kam podeli vlastnú tvár! :]