Zo života kočovníkov

Kalumet

1. Bo�avé nohy a cesta vpred sa plazí,
   vandrujú mnoho dní krajinou.
   To sucho v krku a drsný výraz tvárí,
   obdarení krvou Románov.
R: Pýtal som sa ich sto ráz,
   kde je peklo a kde raj,
   len raz mi však odvetili:
   "Tulácky širák,si chráň, vždy chráň!"

2. Navždy prázdne vrecká, neskrotené vášne,
   hrivy koňov vetrom vlajúce.
   Sm�d po nových cestách utopili v dia�ke,
   na návraty nebol nikdy čas.
R: Rozumeli reči skál
   aj tichu plání pred sebou,
   mnohokrát už nemali síl,
   smiechom liečili svoj žia�, svoj žia�.

3. Kolesá vozov, čo zabudli na pokoj,
   pieseň voňajúca pahrebou,
   dlhé vlasy dievčat pretkávané smolou,
   dravá láska, spánok nad ránom.