1. Bo�avé nohy a cesta vpred sa plazí, vandrujú mnoho dní krajinou. To sucho v krku a drsný výraz tvárí, obdarení krvou Románov. R: Pýtal som sa ich sto ráz, kde je peklo a kde raj, len raz mi však odvetili: "Tulácky širák,si chráň, vždy chráň!" 2. Navždy prázdne vrecká, neskrotené vášne, hrivy koňov vetrom vlajúce. Sm�d po nových cestách utopili v dia�ke, na návraty nebol nikdy čas. R: Rozumeli reči skál aj tichu plání pred sebou, mnohokrát už nemali síl, smiechom liečili svoj žia�, svoj žia�. 3. Kolesá vozov, čo zabudli na pokoj, pieseň voňajúca pahrebou, dlhé vlasy dievčat pretkávané smolou, dravá láska, spánok nad ránom.