1. Už niekoľko dní v tichu, sama cez škáru dverí tvoj tieň hľadám Ako vonia záhrada v spomienkach to neviem nájsť. Neúprosný čas nám to zráta zas. R: Okná dokorán dýchaj, ži, naše srdcia začnú biť. Raz snáď môžeme pochopiť, že vždy jeden z nás musí ustúpiť, musí ustúpiť. 2. Chlad z posledných dní na mňa padá. Hlas v mojej hlave sa prihovára. Ako vonia záhrada v spomienkach to neviem nájsť. Neúprosný čas nám to zrátal zas. R: + musí ustúpiť. Aáááh... .... óóóh....... (2x) R: