1. Mám jeden starý klobúk, v ktorom si vietor hudie, ten, kto ho má na hlave, ten na nič nezabudne, ani na prázdne ulice, na ktorých plakáva lístie, ani na prázdne stanice, nakoniec - je to to isté. R: Záhrada stratená, [: prelietavá dáma Šťastena. :] 2. Mám jeden stary klobúk, v ktorom svieti zopár dier, tmou nimi vlieta snový m�j k�de� myšlienkový, ako na prázdne ulice zosadá povetrím lístie, ako na prázdne stanice, nakoniec - je to to isté. R: 3. Mám jeden starý klobúk, kráčať v ňom nepatrí sa, len keď nik nevidí ma, snívam pod ním sám doma, vtedy aj prázdne ulice roztrbliece zlaté lístie, vtedy aj prázdne stanice ..., nakoniec - je to to isté. R: 4. Mám jeden starý klobúk, v ktorom si vietor hudie, ten, kto ho má na hlave, ten na nič nezabudne, ja pam�tám si ulice,po ktorých sme šli my dvaja. ty, pam�táš tie stanice? Nakoniec - vyhnaní z raja. R: Záhrada stratená, prelietavá dáma Šťastena, prelietavá dáma ...