Atlantída

Miro Žbirka

1. Zem pradávnych sĺnk v chladnom tieni tajomstiev,
   na mapách jej dávno niet,
   zem pradávnych sĺnk, nepoznáš jej žalospev,
   more nevydá viac ten svet.

2. Pod hladinou spí kameň s tvárou naveky
   v nehybnom tieni rias
   a milenci sú si v tej hĺbke ďalekí,
   s rukou sa míňa vlas.

R: Len more cez brány čias ženie na brehy stĺpy vĺn,
   len more cez brány čias von vynáša stĺpy vĺn.

3. Zem stratených sĺnk, v oknách blúdia oči rýb,
   tam hlboko niet kam ujsť,
   zem stratených sĺnk, v oknách blúdia oči rýb,
   hľadajú klúč od úst.

4. Pod hladinou spí kameň, tvár a testament
   v nehybnom tieni rias,
   čas ostal tu stáť, očami hviezd sa díva kvet,
   v tej hĺbke je niečo z nás.

R: