1. Medzi blokmi na sídlisku sedí chlapec pri ihrisku, práve zistil, že je dieta z mesta. Do prírody vedú spoje, šofér sa ho pýta: "čo je?" "Vezmite ma tam, kde nieje asfaltová cesta". 2. V detskej v malom byte, ako vtáča v igelite zisťujem, že jedno isté mi je. Civilizácia zbohom. odchádzam niekam tam, kde mi nehrozí ztráta fantázie. R: Na každý strom vedľa železnice vpíšem meno kriedou, nech vieš, kde nájdeš, keď pojdeš domov triedou. Ak ti stojím za to, tak nájdi si ma, ja budem niekde v horách, nech ti nepomáha ani ten, čo smeje sa nám zhora. 3. Vymenil som staré miesto za tento nekonečný priestor, Kto s s takou krásou zmieri? Možno len básnik na papieri, ten jediný dokáže opísať miesto veľké, aj keď sám je malý R: Na každý strom vedľa železnice... 4. Zastavíš vlak a spavíš niečo, čo nedokáže spravit vačšina. Povieš: "prepáč", to mi stačí a ďalšia etapa sa začína. Lietať spolu nad oblaky, dýchať z plnej sily. Kričať: "život je už taký", priznať, že sa mýlim. R: Na každý strom vedľa železnice ...