1. Poznám jednu pani, čo sa vyzná v ma�ovaní, chodievam k nej na lekcie bez akejko�vek protekcie, všade na okolí farebné tóny ladí, ma�uje, a nikomu to nevadí. R: Keď jeseň štetcom klope na rám okenný, rýchlo balím veci na tramp posledný, popadané pestré lístie poste� nahradí a spolu s vetrom na rozlúčku šesť strún kovových na posledný song naladí. 2. Keď sa zima jemne ozve a ku teplej veci pozve, stratí sa pani Jeseň ako moja posledná pieseň, sneh pokryje všetky farby na palete, viem však, že stretneme sa zas, o rok, hneď po lete. R: