Margareta Steiffová

Pavol Hammel

1. Mestečko Goenningen, smutné a nevľúdne,
   mestečko Goenningen, pred rokmi ako dnes.
   Námestie s radnicou, kostolík za riekou,
   z mestečka Goenningen je všade ďaleko.
   Každý deň trvá tu sivé nekonečno,
   ťažko byť v Goenningen starnúcou slečnou.

2. Marišku Steiffovú miloval kominár,
   vždy, keď sa zvečerí, ticho naň spomína.
   V mestečku Goenningen každý jej závidel
   chlapca, čo lietať chcel, ale bol bez krídel.
   Každý deň trvá tu sivé nekonečno,
   ťažko byť v Goenningen starnúcou slečnou.

R1:V dvorane slávy ľudskej pamäti
   od vekov žiaria veľké mená,
   v dvorane slávy ľudskej pamäti
   chýba mi jedna žena.

3. Svadby a pôrody, staručká matrika,
   Marišky Steiffovej, tej sa to netýka.
   Tri sestry vydaté, Mariška najstaršia,
   v podivnom kláštore uprostred cudzích šiat.
   Za strojom šijacím s láskou a nehou
   spísala svoje sny švabachom stehov.

R2:Mnohí z vás to azda nevedia:
   na jeseň v tisíc deväťsto treťom
   krajčírka vymyslela deťom
   plyšového medveďa.

R1:
   Krajčírka z Goenningen Margaret Steiffová
   vymyslela deťom plyšového medveďa.