Na izbe číslo trinásť, v trinástej posteli pri obloku zosnula živá voda. Bolo to v zime, koncom roku. Bola už v penzii z rozličných dôvodov Z ústredia rozprávok nebrala dôchodok Zomrela živá voda len tak na starobu Ktosi ju učesal, umyl, obul Chceli sme pohreb ako sa patrí Tak za dve tisícky alebo za tri Nemala príbuzných chceli sme vyzbierať Od ľudí, od vecí, od zvierat. Dobšinský pomohol dostať ich na zoznam Nik sa však nehlásil, nikto ju nepozná, nepozná. V Slávičom Údolí, ako to pekne znie, nemal kto za rakvou, nemal kto veniec niesť, veniec niesť. Všetci sme dospelí od hlavy po päty Všetci sme zabudli rozprávky od tety Zomrela živá voda len tak na starobu. Ktosi ju učesal, umyl, obul. V smútočnom prejave, krátkom a povinnom Rečník ju pred nami, pred nami premenil na víno