Z tvojich striech

Pengagi

*: Máš dlaň, čo hladí, keď bolí,
   prázdne sú po známych stoly,
   z cigariet razí pach tiel,
   na čas som zas odišiel.
1. V to ráno padol nám dážď,
   na slová vzala si plášť,
   práve som spočítal dlh,
   prenikol k očiam ti lúč,
   studený, hrdzavý k�úč.

2. Sem sa už nehodí smiech,
   biela si, chladná jak sneh,
   zdobí ma písmeno zet,
   z drobností staviam si svet,
   iný mi chceš vymyslieť.

3. Uzdu a sedlo mi dáš,
   viem to a vymením stráž,
   cvalom ťa ponesiem sp�ť,
   raz vpravo, raz v�avo hneď,
   niet tu čo závidieť.

4. Ráno si posledná z dám,
   zdobí ma telo a klam
   a v tvojom tele je hriech,
   ko�kýkrát už vravím "nech!",
   z tvojich striech topí sa sneh.