Rok 1800

Petr Skoumal

1. Na brehu Dunaja v teniskách a v tričku
   čakáme ty a ja rannú električku,
   chýry z dennej tlače visia nad mestom,
   moje srdce plače po roku tisícosemstom,
   svet bol nežný herbár, voňal podbe�om
   vtedy pred Einsteinom aj pred Nobelom,
   nik tu neštrajkuje za zvýšenie miezd,
   ešte je ďaleko inflácia hviezd.

2. Ešte sa nik s nikým o nič nedelí,
   �udia ešte nie sú uvedomelí,
   pán gróf s mladú dámú odchádzajú kočom,
   tíško si šepkajú, a nik nevie, o čom,
   zrazu všetci miznú, len ja ostávam,
   dovidenia, láska, ruky bozkávam,
   ešte rukavička a ruža komtese,
   kým príde električka a všetko odnesie.