Balzam

Pohoda

1. Mäkký kovral mokrých listov a nebo plné vrán
   v cieli sa už jeseň pýši.
   Z šumu toľkých čiernych krídel mám ústa dokorán,
   nemo stojím a dych tíšim.
   Tak sa dívam, pritom sním,
   mať ich krídla, hľadať leto poletím.
   Nech zaplaví nás vlnou čo rád mám
   teplých nocí, skorých rán,
   keď spacák hriať si dychom postačíš.

R: Leto je balzamom na spleen
   fáčom srdcových omrzlín
   recept na slnečné kúry,
   gyps na citové fraktúry.
   Masáž na myseľ znavenú,
   náplasť na zimu studenú,
   voňavé kvapky od smútku,
   nádherné chvenie v žalúdku.

2. Ako vôkol nás, aj v nás je taký kalendár,
   kde tiež po lete jeseň býva.
   Po víchrici nápadov sme prázdnu tvárou v tvár
   a nuda chdí do nás zívať.
   Svet nás dlávi zo všetkých strán,
   hlavou blúdi vyplašený kŕdeľ vrán.
   Keď budík jačí, vonku je ľad
   po ňom plazí sa áut had.
   So slnkom v duši všetko vydržíš.

R: Leto je...