Tak dávno už je to známe odkedy našu zem máme Aže sa na nej cesty stretajú Náhoda sa v kúte škerí na osud kto chce nech verí že sa na nich duše schádzaDjú. Na rázcestí býva nekľud v nás, či sa stopa s dákou spojí, či tam taký ktosi stojí, s kým Emidá sa bez veľkých rečí ísť. Vtedy padlo ako závoj medzi nami prvé HmiAhoj Ruku na to a raz to musí Dvyjsť. R: Pred sebou Amáme cesty z vyšľapanej trávy Občas ich vidno na dne šálok čiernej kávy Súmrak padá. Tešiť sa na šťastie to už šťastím býva chudobný je ten kto nenechá sa snívať a nehľadá. Tak dávno už je to známe odkedy našu zem máme že sa na nej cesty stretajú. Pomedzi všedné dni a sviatky v kalendári kvitnú piatky Keď sa naše kroky schádzajú. Už od rána býva nekľud v nás či no hudba s nami hrá sa Či to šťastím nazvať dá sa že nás cesta vedie spolu do kopcov. Pokým v pohode si hráme v ruke palec hore máme radi pôjdeme len s nebom nad hlavou.