Hej, Pane!

Pohoda

R: Tou, tou, tou ísť cestou mám
   tou, tou, tou poslednou z brán
   je breh kde ľahký opar stúpa a na vode sa húpa
   člnok a v ňom starý prevozník

Hej, Pane s vlasmi farby horských úbočí,
kde leží večný sneh. O malú chvíľu okraj člna prekročím

sú tam dva a či len jeden breh?
Či tam už sú, čo dávno predo mnou, či tam sú, čo dávno predo mnou.
či našli pravdy breh aj tí čo šli už dávno predo mnou.

R: Tou, tou...

Hej, Pane pochybnosti vo mne hlodajú po ten život celý,
prečo tých čo naschváľ oddychu vám neprajú, nestíha už tu váš hnev vrelý
a prečo tí, čo rástli bez viny, prečo tí, čo rástli bez viny.
Prečo ráno už k vám idú tí, čo stihli rásť len bez viny.

R: Tou, tou...