R: Tou, tou, tou ísť cestou mám tou, tou, tou poslednou z brán je breh kde ľahký opar stúpa a na vode sa húpa člnok a v ňom starý prevozník Hej, Pane s vlasmi farby horských úbočí, kde leží večný sneh. O malú chvíľu okraj člna prekročím sú tam dva a či len jeden breh? Či tam už sú, čo dávno predo mnou, či tam sú, čo dávno predo mnou. či našli pravdy breh aj tí čo šli už dávno predo mnou. R: Tou, tou... Hej, Pane pochybnosti vo mne hlodajú po ten život celý, prečo tých čo naschváľ oddychu vám neprajú, nestíha už tu váš hnev vrelý a prečo tí, čo rástli bez viny, prečo tí, čo rástli bez viny. Prečo ráno už k vám idú tí, čo stihli rásť len bez viny. R: Tou, tou...