Jesenná

Pohoda

1. Les ma farby ako bundy para gánov, listy na vlhkú zem padajú.
   Oheň hon v kruhu starých mohy kánov, raz do roka sa tu schádzajú.
   Mali krídla, dnes už koľkí palice a nápev jasný a oči roziskrené
   nemá každý, jak sa v básňach hovorí.
   Ťažko je nosiť hlavu hore ako princi,
   keď svoju jeseň klepe v starobinci.

2. Les ma farby ako bundy paragánov, sem-tam už ťa zima pristaví.
   V hlasnej vrave jeden zo starých pánov páli v ohni svoje predstavy.
   Mal vtedy plány a dnes zvyšky dlhu, čo syn mu nechal,
   keď ši na cestu dlhá,
   o takej sa vopred nikdy nevraví.
   Rád lepil s vnučkou pávy z plastelíny.
   Miesto nej mu chodia listy z Argentíny.

3. Les ma farby ako bundy paragánov, bolo leto aj bez lastovičiek.
   Oheň kamarátstva starých mohykánov, to je roj životných iskričiek.
   V horách ma pravda celkom blízko do neba
   a runda načína sa vždy napravo od seba,
   s týmto všetkým by nemal hýbať čas.
   V posledných chvíľach, keď oheň uhasína,
   je dobré mať si na čo zaspomínať.