R: Zopár schodov a obraz známych dverí kto nezažil, neuverí Tma, hlad, psí čas, obáv po samý kraj s výdychom búrka slov a horúci čaj Sú miesta čo nás nevedno prečo tak lákajú a chvíle keď zas nás už túžby sedieť nenechajú R: Zopár schodov... Na konci netreba slov pocit známy Ťa zastaví však na ceste domov sa občas náhle dno síl zjaví. R: Zopár schodov... Neviem už pokoľkýkrát mal byť tento ozaj posledný časom však spomínam rád a s úsmevom na každý z tých dní. R: Zopár schodov...