Spomienky

Pohoda

   V korunách stromov vietor vial, malý drozd spieval jak trubadúr posledný.
   Svoje kroky stáčam tam, kde z diaľky počuť cinkot starých strún.
   To Danny prsty do pražcov ponoril
   a ja tvoj obraz zas pred sebou mám.

R: S malou nádejou vraciam čas, pod hlavu vankúš z dlani máš
   a ja sa dívam a moje pery šeptajú.
   Ozvenou skál počujem tvoj hlas, spomienky sú plné krás, však cítim,
   že vrátiť späť sa nedajú.

2. Osadou tichá pieseň znie a modrý dym stúpa ku skalám.
   A tvoje meno ozvenou zmizlo niekde v diaľke, zase som sám.
   Zo stáda stromov sa zrodil deň, ja balím ten svoj starý krám.
   Je čas rozchodov, to viem,
   ale v srdci jednu lásku stále mám.

R: S malou nádejou vraciam čas...