Aspoň plakať

Richard Müller

1. Aspoň keby som plakať mohol.
   Nie veľa len tak stroho.
   Aspoň keby som mohol plakať.
   Na koberci vlhká mláka.

R: Možno si to risknem,
   na tú chvíľu pokiaľ vyschne.
   Popadajú slzy slané
   a muž vo opäť vstane.
   Všetko celkom diskrétne.
   Až kým znovu vystrekne.
   Ten zbabelý, slaný, dážď.

2. Dôsledok vykonaných vrážd.
   Na sebe a na okolí.
   A anjel tučný barokový.
   Mi možno znovu podá ruku.

R: A rozkáže anjelskému pluku:
   Pomôžte mu von s tou soľou.
   Bez práce nie sú koláče.
   Nech pred svojou pravdou holou.
   Si aspoň trochu poplače.
   A chór anjelov zvolá... Bože.

3. Tomuto plač nepomôže.
   Má celkom dobrý život holý.
   Nech ho teda zvládne aj bez tej soli!