Stála raz vo dverách, zo šiat si striasla strach, v topánkách ešte pálil útek. Vraj ušla z románov, pre lásku zbabranú, zlomená ako ruža z púte. Bežný úraz dvoch bláznov, v klietke srdca je prázdno. Láska je na črepy, nik ju viac nezlepí, aj duša prestala v nej spávať. Tak stojí vo dverách, niečo v nej umiera, vravím jej to sa predsa stáva. Bežný úraz dvoch bláznov, v klietke srdca je prázdno. V hlave má stále len prievan, uteká sám Boh vraj vie kam, z milostných románov k nám. Vzal som ju do ulíc, žiť sa dá od nuly. Taxíkom leteli sme lístím. V čakárni na slová začal som odznova príbeh pred ktorým ušla z kníh. Bežný úraz dvoch bláznov, v klietke srdca je prázdno. V hlave má stále len prievan, uteká sám Boh vraj vie kam, z milostných románov k nám. Ten istý príbeh s ňou hrám. Beží im čas v malej kaviarni Svet, kým nezistia, že lásky už niet. V lacných románoch už šlohli záručný list. Každý z nich vie, že raz musí prísť. Prísť, prísť, kde sa toľko fláka. Prísť, prísť, každý na ňu čaká. V hlave má stále len prievan, uteká sám Boh vraj vie kam, z milostných románov k nám. Ten istý príbeh s ňou hrám. Ten istý príbeh s ňou hrám.