Boli sme jak deti nesmelé povedali sme si, že sa môžeme nebáť bolo cestovanie po tele vybral som sa dlaňou prejsť krajinou teba Púť od korienkov vlasov nič som nerobil, iba žasol na akých záhadných miestach som s krásou R: Óda na tie cesty po tele tíško skladáš biele krídla čo sú náhle dospelé šepkáš, že môžem Dlaňami si potme spievame celá voňiaš dažďom, vetrom, túžbou a sebou a uprostred krásne stmievanie nezabudnem na tú cestu nech by som kde bol Púť od hlavy až k pätám nič som nerobil, iba lietal bola si trochu vážne R: Óda na tie cesty ... R: Óda na tie cesty ... ...šepkáš, že smiem R: Óda na tie cesty ...