Matka

Tublatanka

1. Máš, smutnú tvár,
   vždy keď prídem domov ráno
   nie, nezaspíš, čakáš kým sa ti nevrátim
   Vždy sa pýtaš, kde sa túlam,
   celú noc, a s kým 
   
   Ó, ja cítim, jak ty smútiš, aj tak dúfam
   že pre pár sĺz ma predsa nezatratíš
   
R: Mama, ja to dávno viem,
   že som k tebe zlý, aj keď som tvoj
   zabudni na trápenie ktoré so mnou máš
   a vždy pri mne stoj.
   
2. Vieš, ja som sám, dávno iný než som býval
   Snáď pochopíš, že veci zlé pred tebou skrývam
   Netušíš, že mňa tvoj smútok, bolí viac než svoj
   Ó, je mi ľúto, tvojich vrások, sám sa trápim,
   že svoj tieň už viac neprekročíš.
R: