Prometheus

Tublatanka

Kto si ma volá ktosi to zkúša niekomu naozaj nechýbam
Stále ma čaká a pritom nevie že vysoko v horách bývam
že som tu pevne prikovaný s osudom dávno vyrovnaný

Aj keď sa snažím neviem sa pohnúť ruky mám skamenené
oči ma pália dívam sa dolu na nič sa nespomeniem
spomienky matné ma sledujú jak čierne supy obletujú

X: Za tmavej noci lásku a dážď ukradol som pre ľudí 
   ja som si sám nenechal nič a nik ma neprebudí

R: Bohmi som spútaný od ľudí vzdialený
   nebom aj zemou sudený
   smädný a bezbranný aj tak nič nezradím
   ku svojej skale pribitý

A každý večer supy sa zídu vytrhnúť čo ešte mám
niet čím sa brániť ruky sú v putách až ráno sa spamätám
pritom nič nemám len silu skál nikdy nič som nedostal