Kto si ma volá ktosi to zkúša niekomu naozaj nechýbam Stále ma čaká a pritom nevie že vysoko v horách bývam že som tu pevne prikovaný s osudom dávno vyrovnaný Aj keď sa snažím neviem sa pohnúť ruky mám skamenené oči ma pália dívam sa dolu na nič sa nespomeniem spomienky matné ma sledujú jak čierne supy obletujú X: Za tmavej noci lásku a dážď ukradol som pre ľudí ja som si sám nenechal nič a nik ma neprebudí R: Bohmi som spútaný od ľudí vzdialený nebom aj zemou sudený smädný a bezbranný aj tak nič nezradím ku svojej skale pribitý A každý večer supy sa zídu vytrhnúť čo ešte mám niet čím sa brániť ruky sú v putách až ráno sa spamätám pritom nič nemám len silu skál nikdy nič som nedostal