Slovensko naše

Drišlak

Prešiel som cudzie kraje a mnoho predlhých ciest,
len jedna cestička vedie do mojej vlasti späť.

Tá zem je najkrásnejšia, nedám ju za celý svet,
do tých miest dôverne známych sa rád vraciam späť.

R: Čo skrýva krás, tá moja rodná vlasť,
   Slovensko naše, moja rodná vlasť.

Keď zbadám rodný domček, za humnom zašumí,
akoby tichúčko šepkal, zdraví ťa rodný kraj.

V oku sa slza zjaví, spomínam mladosti čas,
mamička drahá ma víta, šťastný som doma zas.

R:

Okolo tiché lesy, malebné údolia tiež,
kopcov, čo u nás na svete, však nikde nenájdeš.

Z hôr potôčky vo vlnkách zanesú pozdrav všade
a Slovák si vždy Slovensko v srdci nosiť bude.

R: