1. Tvár, sen farebný výkvet, jemne dýchnem zo skla zotieram, Sú len odkazy príkre, v ktorých vlastné slová zapletám. R: Roztrhnutý zabudnutý deň a na rozlúčku poviem len: Že je mi lúto, za tvojou láskou, Za boskom v bráně, aj za precházkou, Že je mi lúto, za tvojím smiechom, za něžnou rukou, zrychleným dychom. 2. Miesto zraku, zavreté viečka, skryjú všetko, pozhasínajú. Iba chvílu možno, že prečká, ten pohlad skrytý pre túto mezeru. R: Tak jej napíš odkáž, že ti je lúto, tak jej zakrič, že si zostal tu sám. 2x