Spomienky

Otlaky

1. Zakrývam sa dekou a h�adím na tvoj tieň,
   čo vrhá oheň na trávu, tak dotknúť sa ho chcem,
   viem však, že márne túžim objať niečo, čo mi strach nedovolí,
   a tak navrávam si ďalej, že ťa stále v moci mám,
   ako ukradnutú Venušu, čo zradila svoj prám,
   že si ako prameň číra, a že ťa mám len ja jediný, hovorím.
R: Možno sa raz naše kroky stretnú
   a zo spomienok vystrihneme pás,
   čo nahradí nám dovolenku letnú,
   a zahráme si ako vtedy zas, ako vtedy zas.
R:

2. Časom lásky v dyme miznú, zostáva len iskier pár,
   sem-tam objaví sa z času na čas nejaká známa tvár,
   na perách sa mihne nenápadný jemný úsmev sólový,
   a keď po rokoch sa zase vrátime na miesta,
   kde sme stretli všetkých, čo trávili život na cestách,
   [: tisnú sa slzy do očí a niečo neznáme v nás zahorí. :]